Ľudové majstrovstvo: Toto sú najtradičnejšie remeslá na Slovensku

| 30.01.2025 | 7 minúty čítania

Ľudové majstrovstvo: Toto sú najtradičnejšie remeslá na Slovensku

Kedysi dávali ľuďom obživu, dnes sú predovšetkým cenným kultúrnym dedičstvom. K tradičným ľudovým remeslám sa však ľudia začínajú čoraz viac vracať a vážiť si ich.

Vo svete, v ktorom prevláda strojová výroba, totiž poctivá ručná práca získava na hodnote. Viete, aké sú najtradičnejšie a najstaršie slovenské remeslá?

Ľudové remeslá u nás väčšinou zahŕňali tradičné spracovanie dostupných materiálov:

• dreva, 
• kameňa, 
• kovu, 
• kože, 
• hliny či 
• prútia 

Hoci dnes mnohé remeslá stratili svoj praktický význam, sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a mnoho ľudí sa k nim vracia a znovu objavuje ich čaro.

10 najstarších slovenských remesiel 

1. Včelárstvo

Tradičné včelárstvo sa vyvinulo na konci 1. tisícročia z brtníctva – lesného včelárenia, resp. koristného vyberania medu lesných včiel. Pôvodne sa včelstvo chovalo v klátoch a košoch, až neskôr v úľoch. 

Počas stredoveku začali vznikať cechy včelárov a med a vosk boli dôležitou komoditou.

V polovici 19. storočia vzniklo racionálne včelárstvo a toto remeslo sa ďalej modernizovalo. Dnes je na Slovensku registrovaných viac ako 20 000 včelárov. Včelárstvo je nielen podnikaním, ale tiež hobby. 

Mnoho včelárskych nadšencov si zakladá malé včelie rodiny a stáča vlastný med. Populárny je aj chov včiel priamo v mestách, na strechách budov alebo v parkoch.

Úzko späté so včelárstvom je tiež spracovanie vosku. 

Ten sa v minulosti používal najmä na výrobu prírodných sviečok, tvorbu pečatí či umelecké odlievanie, v súčasnosti má využitie tiež v kozmetike a farmaceutickom priemysle či v potravinárstve.

2. Kováčstvo

Kováčstvo má v našej histórii hlboké korene. Kováči boli neodmysliteľnou súčasťou dedín aj miest a ich práca mala kľúčový význam pre rozvoj hospodárstva, poľnohospodárstva, stavebníctva a vojenstva.

Prvé spracovanie kovov sa na našom území začalo už počas doby bronzovej, kedy sa z kovu odlievali nástroje a šperky. S príchodom doby železnej sa rozšírilo kováčstvo a výroba železných nástrojov, zbraní a hospodárskeho náradia. 

Počas stredoveku nastal rozmach kováčskych cechov, kováči vyrábali:

• radlice, 
• kosy, 
• sekery, 
• podkovy, 
• klince, 
• meče aj 
• brnenia. 

Rozvíjalo sa aj umelecké kováčstvo, ktorého výtvorom boli napríklad zdobené mreže a brány. Špecifickým odvetvím boli podkúvači, ktorí sa špecializovali na výrobu podkov a podkúvanie koní.

V období priemyselnej revolúcie v 19. storočí sa niektoré kováčske dielne zmenili na železiarne a fabriky. S príchodom strojovej výroby v 20. storočí sa znížila potreba ručne kovaných výrobkov. Remeslo prežilo len vďaka umeleckému kováčstvu a tradičným kováčom na vidieku. 

V súčasnosti rastie dopyt po zdobených kováčskych výrobkoch.

3. Hrnčiarstvo

Výroba keramiky z pálenej hliny patrí k najstarším remeslám na Slovensku. Úlomky keramiky dodnes pomáhajú archeológom datovať jednotlivé kultúry. Rozkvet hrnčiarstva súvisel najmä s praktickými potrebami ľudí v domácnostiach.

Zlatým vekom hrnčiarstva bol novovek. 

Prvý hrnčiarsky cech na Slovensku vznikol v roku 1475 v Bardejove. Postupne vznikali cechy v mnohých mestách a každý región si časom našiel svoj vlastný štýl keramiky (napr. červená a hnedá keramika, čierna keramika, fajansa, majolika). 

Keramika sa predávala najmä na jarmokoch a trhoch.

Z viacerých stredísk tradičného hrnčiarstva postupne vznikli centrá keramiky. Príkladom je mesto Modra a jej modranská keramika. V 20. storočí priemyselná keramika a porcelán vytlačili tradičné remeslo, no zachovali sa ľudové hrnčiarske centrá. V súčasnosti sa oživujú tradičné a vznikajú aj moderné techniky. 

Keramika sa teší obľube v umení aj dizajne. 

Vznikajú tiež projekty rozvíjajúce tradičné remeslá, ktoré sa snažíme podporiť v rámci programu Gesto pre mesto.

 

4. Rezbárstvo

Rezba, rytie, pílenie, brúsenie, vybíjanie, vypaľovanie. Rezbárstvo sa aj vďaka týmto technikám stalo jedným z najvýstavnejších remesiel na Slovensku. Pôvodne slúžilo ako doplnok k iným remeslám, neskôr sa plne etablovalo ako samostatná umelecko-remeselná činnosť.

Zlatým vekom rezbárstva bol novovek, kedy sa majstri venovali výrobe:

• nábytku, 
• betlehemov, 
• krížov, 
• drevených brán či 
• výzdobe domov. 

Ľudoví rezbári boli na Slovensku známi výrobou pastierskych palíc, fujár, črpákov či vyrezávaných hračiek. Vrcholom tohto umenia boli barokové a gotické drevené oltáre. 

Slávnym slovenským rezbárom bol Majster Pavol z Levoče.

Vývoj ľudového rezbárstva po roku 1989 negatívne ovplyvnil technologický posun výroby a využitie strojov. Obraz umeleckého rezbára, vyrezávajúceho v teple pri peci kúsok dreva, napriek tomu pretrval do súčasnosti. 

Rozmanité rezbárske výrobky môžeme vidieť na jarmokoch a sú obľúbeným slovenským suvenírom.

5. Drotárstvo

Špecifická forma ľudového doplnkového zamestnania, také je drotárstvo. Drotári boli podomoví opravári kuchynského riadu, prípadne hospodárskeho náčinia. V 18. storočí sa drotárstvo rozšírilo najmä na východe Slovenska, kde sa majstri venovali aj výrobe ozdobných predmetov, šperkov a jemných remeselných výrobkov. 

Ich umenie bolo známe aj v zahraničí.

Ešte začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku 5 000 drotárov, neskôr povolanie zaniklo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky. V súčasnosti sa remeslo oživuje v tradičných aj moderných technikách. 

Ide najmä o výrobu šperkov, dekorácii a doplnkov, ktoré nájdete napríklad na trhoch a remeselných podujatiach.

Drotári zväčša pochádzali z najchudobnejších vrstiev spoločnosti a často sa kvôli svojmu zamestnaniu aj natrvalo presťahovali. Drotárstvo je od roku 2017 zapísané do zoznamu praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. 

Sme radi, že takýmto ľudovým remeslám sa vďaka našej podpore venujú aj tí najmenší.

6. Košikárstvo a prútikárstvo

Košikárstvo má na Slovensku dlhú tradíciu a v mnohých regiónoch sa odovzdávalo z generácie na generáciu. Rozšírené bolo najmä vo vidieckych oblastiach s bohatým zdrojom prútia, prípadne koreňov stromov.

Košíky sa vyrábali najmä z prútov vŕby, liesky a topoľa. 

Koše a košíky boli praktickou súčasťou každodenného života, pretože slúžili na zber úrody, nosenie potravín, uskladnenie aj transport. Prevažne sa vyrábali pre vlastnú potrebu, ale sa aj predávali na trhoch či formou podomového predaja. Existovali rôzne tradičné techniky pletenia, ťahania a ohýbania. 

Základom bolo, aby bolo prútie ohybné, preto sa pred pletením namáčalo.

Košikárstvo a prútikárstvo sú súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Tradičné techniky sa aj dnes vyučujú v remeselných školách a na umeleckých kurzoch. Inovácia a kreativita v prútikárstve a košikárstve však vedú k experimentom s materiálmi a technikami. 

Nájdeme napríklad pletenie košov z papiera, špagátov či iných prírodných vlákien.

 

7. Umelecké šperkárstvo

Medzi tradičné umelecké remeslá patrí aj šperkárstvo, ktoré významne zasahovalo do života ľudových vrstiev. Už od čias Veľkej Moravy šperky totiž slúžili nielen na ozdobu, ale aj ako vyjadrenie spoločenského postavenia. 

Šperky sa v tomto období vyrábali najmä z drahých kovov, zlata, striebra či bronzu.

Postupne sa šperky stali účelovým alebo ozdobným prvkom tradičného ľudového odevu v rôznych oblastiach Slovenska. Zruční majstri sa venovali výrobe rôznych ihlíc, spôn, praciek a gombíkov z menej hodnotných a ľahko opracovateľných kovov, ako napríklad mosadz, cín, olovo či perleť. 

Využívali sa rôzne techniky spracovania, napríklad rytím, odlievaním, razením či tepaním.

V 19. storočí sa umelecké šperkárstvo na Slovensku začalo profesionalizovať, pričom vznikli remeselnícke školy a cechy. Počas priemyselnej revolúcie sa šperky začali vyrábať masovo, avšak stále sa zachovávala kvalitná ručná práca. 

V súčasnosti umeleckí šperkári často kombinujú tradičné techniky s modernými technikami a novými materiálmi.

8. Kožiarstvo a garbiarstvo

Kožiarstvo sa zaoberá spracovaním kože na rôzne produkty a je taktiež neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry. V minulosti sa koža používala nielen na výrobu odevov, obuvi a rôznych nástrojov, ale aj na vytváranie umeleckých predmetov a ozdôb. 

Dnes sa kožiarstvo na Slovensku stále praktizuje, no rozvinulo sa do modernejších foriem.

Spracovanie kože bolo kedysi jedným z kľúčových remesiel v poľnohospodárskych a vidieckych oblastiach Slovenska. Kožu ľudia spracovávali po zabíjaní dobytka, pričom využívali rôzne techniky, aby bola čistá, odolná, pružná a vhodná na výrobu produktov. 

Tie najkvalitnejšie kožené výrobky sa vždy šili prevažne ručne. Aj kožiarstvo sa však postupne stalo súčasťou priemyslu, kožiarske závody boli napríklad v Liptovskom Mikuláši či v Rožňave.

Dnes sa kožiarstvo stále praktizuje v remeselných dielňach a kožiarskych ateliéroch, ktoré vyrábajú unikátne výrobky, ako sú tašky, peňaženky, topánky, opasky a iné osobné predmety. Špecifickou oblasťou je sedlárstvo, ktoré sa venuje výrobe a oprave kožených sediel a doplnkov. 

Ručne šité výrobky z kože sú dodnes synonymom kvality.

9. Čipkárstvo

Je to jedno z našich najkrajších a najjemnejších remesiel. Čipky, ktoré sa na Slovensku vyrábali, boli považované za cenné umelecké a dekoratívne predmety, a to nielen na výzdobu domácností, ale aj na výnimočné príležitosti, ako sú svadby, oslavy alebo náboženské sviatky. 

Čipkárstvo ako remeslo je spojené s vysokou precíznosťou a výroba je časovo náročná. 

Na Slovensku sa rozšírilo najmä v období 17. až 19. storočia, pričom najvýznamnejšie čipkárske oblasti boli napríklad v regiónoch Spiša, Oravy, Liptova či Gemera. Prvé techniky k nám prenikli z Talianska a Francúzska, no postupne sa z nich vyvinuli čipky typické pre konkrétne regióny Slovenska. 

Techniky zahŕňali háčkovanie, paličkovanie, tkanie či vyšívanie. 

Čipky sa používali na výzdobu tradičných odevov, najmä šiat, košiel, ale aj obrusov, záclon či vankúšov. Vrcholom umenia boli najmä slávnostné kroje a svadobné šaty. Bohato zdobená čipka bola synonymom bohatstva a prestíže. 

Čipkované výrobky sa dedili z pokolenia na pokolenie.

V súčasnosti sa okrem zachovania tradičného čipkárstva tento prvok objavuje tiež v modernom odevnom a interiérovom dizajne alebo na handmade produktoch. Pre mnohých umelcov je čipka špecifickým umeleckým vyjadrením a odkazom na slovenskú ľudovú kultúru.

 

10. Sklárstvo

Tradícia sklárstva na Slovensku siaha až do staršej doby kamennej. Prvé písomné zmienky o výrobe sú z obdobia stredoveku. V minulosti bolo sklárstvo kľúčovým odvetvím v niektorých banských a horských oblastiach Slovenska. 

Boli tu totiž bohato dostupné suroviny na výrobu skla, ako sú:

• kremičitý piesok, 
• vápenec, 
• voda a 
• drevo.

Od 14. do 20. storočia u nás pôsobilo viac ako 70 sklárskych hút. Vyrábalo sa u nás tabuľové sklo, duté sklo, fúkané sklo, úžitkové sklo či technické sklo. Rozvíjala sa aj výroba krištáľu a umeleckých výrobkov. 

K najvýznamnejším sklárskym mestám patrili:

• Sklené Teplice, 
• Lednické Rovne, 
• Utekáč, 
• Nemšová či 
• Katarínska Huta. 

Kvalitné slovenské sklárske výrobky sa vyvážali do celej Európy.

Staré technológie postupne nahrádzali nové a výroba sa modernizovala a automatizovala. Mnoho tradičných sklární zaniklo a pretrvali len tie etablované. Okrem úžitkového sklárstva u nás pretrvalo aj umelecké sklárstvo, ktorého produktom sú sochy, dekorácie či sklenené inštalácie.

Nájsť ich môžete aj v galériách. Tradičná technika výroby ručne fúkaného skla je stále živá a používajú ju mnohí remeselníci a sklárske ateliéry.

Tradičné slovenské remeslá sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúrnej identity. Niektoré jedinečné techniky a postupy zostali zachované a sú neustále oživované zručnými majstrami remeselníkmi. 

Ich podpora je preto dôležitá pre zachovanie tohto dedičstva aj pre budúce generácie.

 

Naspäť