4 dôvody, prečo milujeme komunitné záhrady

| 21.02.2018 | 4 minúty čítania

Aj keď slovné spojenie „komunitná záhrada“ znie trochu hipisácky a retro, ide o trendy fenomén, ktorý má nasledovateľov na celom svete. Vďaka tomuto konceptu môžete pestovať svoju vlastnú mrkvičku aj vtedy, ak bývate v sídliskovom paneláku. Aj túto myšlienku sme sa rozhodli podporiť v Raiffeisen banke, cez program Gesto pre mesto.

Komunitná záhrada je pozemok, o ktorý sa stará svojpomocná skupina ľudí vo svojom voľnom čase. Môže to byť pár štvorcových metrov aj niekoľko hektárov, na ktorých môžete pestovať krásne ruže aj zeleninu.

Pestovanie rastlín na spoločnom kúsku zeme, samozrejme, nie je výmyslom 20. storočia. Zmenil sa však jeho zmysel – prácu, potrebnú na prežitie, vystriedal relax a budovanie vzťahov s ľuďmi okolo nás. Spojenie s pôdou, ktoré máme v génoch, sme vymenili za kontakt s počítačmi, ale stále nás to ťahá späť k prírode.

Asi by nemalo zmysel vymenúvať všetky pozitíva kolektívneho záhradníčenia, a preto sme si vybrali štyri najrelevantnejšie dôvody, prečo si myslíme, že ide o úžasnú vec.

1. Je to teambuilding s motykou v ruke

Samozrejme, život sa dá prežiť aj bez toho, aby ste vedeli, ako sa volá váš sused z tretieho. Kým naši starí rodičia by dokázali spísať kroniku celého paneláku, my často nemáme žiadny kontakt s ľuďmi žijúcimi blízko nás.

Ak však s niekým zdieľate pôdu, ku ktorej vás viaže spoločná práca, je nemožné sa s tým človekom navzájom bližšie spoznať, obľúbiť, skamarátiť. Budete mať sa s kým podeliť o radosť, keď vám vykukne prvý petržlen, či plakať, ak vaše cvikly padnú za obeť slimákom.

2. Najzdravšie suroviny sú z našej záhrady

Povojnová generácia našich rodičov a starých rodičov je mimoriadne silná. Za svoju húževnatosť môžu ďakovať nielen ťažkým podmienkam v detstve, ale aj zdravému jedálničku – takmer žiadne umelé látky, namiesto toho veľa ovocia a zeleniny, priamo zo záhrady.

Možno si poviete, komu by sa chcelo plieť, ak sa dnes dá kúpiť kapusta v každom supermarkete? Ak však vložíte energiu do pestovania bez pesticídov a umelých postrekov, tá sa vám vráti vo forme zdravia. 

3. Miesto na dokonalé vypnutie

Iróniou života je to, že môžeme pracovať vo vykúrených kanceláriách, na pohodlných stoličkách, stále však utekáme k manuálnej práci. Upokojuje nás, „čistí“ naše hlavy a ak sa nám nakoniec podarí stvoriť aj niečo pekné či hodnotné, dokáže nás to dokonale potešiť.

Práca a pohyb vo voľnom priestranstve znižuje stres a krvný tlak, posilňuje naše svaly a pomáha uvoľniť sa aj uprostred bratislavského sídliska. Komunitné záhrady majú dobrý účinok aj na zdravie malých i veľkých. Americký výskum preukázal, že za 7 týždňov práce v záhrade sa 23 % detí s nadváhou dostala na normálnu váhu. Iná štúdia zas ukázala, že tí ľudia, ktorí pracujú v komunitnej záhrade, majú nižší index telesnej hmotnosti (BMI) než ich susedia, ktorí sa prác nezúčastnili.

4. Skrášľovanie sveta začína skrášľovaním okolia

Udržiavaná záhrada, ktorú jej majitelia ľúbia, môže byť krásnym prvkom okolia. Oživuje sídliská, napĺňa prázdne trávnaté plochy. Stará múdrosť vraví, že ak chcete niečo zmeniť, začnite u seba. Ak chcete žiť v krajšom svete, začnite vo vlastnom dvore, pred vlastným domom či bytom.

Na Slovensku sú komunitné záhrady stále tak trochu v plienkach, čo však neznamená, že by sme ich tu vôbec nemali. Spoločnému záhradníčeniu prepadli Košice, Bratislava, Nitra, Žilina, no aj Piešťany či Spišská Nová Ves.

Raiffeisen banka pomáha skvalitňovať život na Slovensku. V rámci programu Gesto pre mesto podporujeme aktuálne projekty k téme “Skvalitnenie prírodného a sociálneho prostredia” v 42 mestách, v ktorých máme pobočky. Vybrali sme najlepšie projekty, za ktoré môže verejnosť hlasovať od 1.3. do 31.3. Víťazi, ktorí získajú dar 1000 €, budú známi 3.4. 2018.

Zahlasujte aj vy za svoj obľúbený projekt a pomôžte svojmu mestu.

 

Naspäť