Vianočné zvyky a tradície: Aké sú na západe či východe Slovenska?
| 12.11.2025 | 5 minút čítania
Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.
Čo je advent a aké sú tradičné spôsoby jeho slávenia
Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Advent štartuje prvou adventnou nedeľou a končí na Štedrý večer 24. decembra.
Slovo „advent“ pochádza z latinského výrazu „adventus“, čo znamená príchod.
Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. V kresťanskom ponímaní je advent obdobím najmä duchovnej prípravy, strávenej modlením a pôstom, pre neveriacich je skôr obdobím praktickej prípravy, teda chystaním vianočnej výzdoby či pečením vianočných koláčov.
K adventnému obdobiu patria aj tieto symboly…
Adventný veniec
Adventný veniec je plný symboliky. Jeho kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky predstavujú život a nádej na obnovu. Štyri sviečky označujú štyri adventné nedele a postupne sa zapaľujú ako pripomienka blížiacich sa Vianoc.
Symbolika jednotlivých prvkov:
Kruh: vyjadruje večnosť, jednotu a stálosť.
Zelené vetvy: symbolizujú život, nádej a obnovenie.
Sviečky: každá adventná nedeľa má svoj význam:
- prvá: nádej,
- druhá: mier,
- tretia: priateľstvo,
- štvrtá: láska.
Najčastejšie sa používa ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby. Podľa kresťanskej tradície by mal mať:
- tri fialové sviečky (mier, nádej, láska),
- jednu ružovú sviečku (radosť).
Fialová je liturgickou farbou pokánia. Ako prvá sa zapaľuje fialová (nádej), potom fialová (mier), tretia je ružová (radosť) a napokon opäť fialová (láska).
Adventný kalendár
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Dnes už nie je typickým náboženským symbolom, skôr rodinným zvykom.
Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno – 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy. Najčastejšie je určený deťom, ale v posledných rokoch aj dospelým.
Bez ohľadu na vieru je advent dobrou príležitosťou trochu spomaliť a vedome sa pripraviť na sviatky.
Ako vyzerá Štedrý večer v rôznych častiach Slovenska.
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Slávime ho 24. decembra vo večerných hodinách, kedy rodiny spoločne zasadnú k sviatočnému stolu.
Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov. Kresťania ho zvyčajne zavŕšia návštevou polnočnej omše.
Ako vyzerá tradičná vianočná hostina a aké vianočné zvyky sú bežné v rôznych častiach Slovenska?
1. Vianočné zvyky na západnom Slovensku
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Mnohé domácnosti však ešte dodržiavajú čiastočný pôst na Štedrý deň od rána do slávnostnej večere.
Advent je obdobím zasväteným zdobeniu domácností a pečeniu vianočných koláčikov od výmyslu sveta.
Tými najtradičnejšími sú najmä:
- medovníky,
- linecké pečivo,
- vanilkové rožky,
- medvedie labky či
- vanilkové rožky.
Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Symbolizuje, ako inak, štedrosť a hojnosť.
Oplátky a trubičky
Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Med symbolizuje sladký život a láskavosť, cesnak ochranu a zdravie.
Krájanie jabĺčka
Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Deformovaný stred alebo krížik sa tradične považovali za zlú predzvesť.
Šupina z kapra
Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke. Mnohí si ju odkladajú až do ďalších Vianoc s nádejou, že „prinesie peniaze“.
Polievka
Tradičnými polievkami sú:
- kapustnica s hubami a údeným,
- hubová polievka,
- šošovicová polievka,
- rybacie halászlé (v niektorých rodinách).
Hlavný chod
Najčastejšie sa podáva vyprážaná ryba (kapor, filé, biela ryba) so zemiakovým majonézovým šalátom alebo cibuľovo-zemiakovým šalátom.
2. Vianočné zvyky na strednom Slovensku
Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Tradície tu často prežívajú o niečo intenzívnejšie.
Mince pod obrusom
Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Majú priniesť hojnosť a finančnú stabilitu v nasledujúcom roku.
Tanier navyše
Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Ide o prejav pohostinnosti a úcty.
Koledovanie
V dedinských oblastiach pretrváva zvyk „chodiť po spievaní“ – skupiny ľudí chodia po domoch, spievajú koledy a bývajú odmenené peniazmi, koláčmi, niekde aj pohárikom alkoholu.
Starostlivosť o statok
Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Má im priniesť zdravie.
Reťaz okolo stola
Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Symbolizuje súdržnosť rodiny, aby všetci držali spolu.
Medový krížik a oblátky
Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo – aby boli „dobré ako med“. Na stole nesmie chýbať oblátka s medom.
Kapustnica a hlavné jedlo
Kapustnica má viac variantov:
- s hubami a klobásou,
- s rybou,
- so smotanou a so zemiakovou kašou.
Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne alebo tzv. „slávnostný trojboj“ – klobása, jaternica a kapusta.
Dezert
Tradične sa podávajú opekance s makom (niekde nazývané aj bobaľky).
3. Vianočné zvyky na východnom Slovensku.
Východ Slovenska je výrazne ovplyvnený kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Počas adventu sa ľudia vzdávajú mäsa, alkoholu, zábavy či sladkostí, v modernej podobe aspoň obmedzujú ťažké jedlá.
Mnohé rodiny dodržiavajú pôst aj na Štedrý deň až do večere.
Modlitba a tanier navyše
Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Na stole bývajú orechy a jablká ako symbol zdravia a plodnosti.
Minca vo vode a pod obrusom
Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou – pre bohatstvo. Minca a chlieb sa dávajú aj pod obrus, aby v dome nechýbala hojnosť.
Koledy
Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Často je spojené s vinšami a krátkymi scénkami.
Oblátky, chlieb, cesnak
Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Opäť ide o spojenie symbolu hojnosti (med) a ochrany (cesnak).
Polievka
Podáva sa:
- kapustnica s hubami a klobásou,
- kyslá hubová polievka,
- niekde aj fazuľová či šošovicová polievka.
Hlavný chod
Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách sa pirohy jedia spolu s rybou.
Dezert
Typické sú makové bobaľky – podobné opekance, ktoré sú pre východ Slovenska výrazným symbolom Vianoc.
Ako vyzerá Prvý sviatok vianočný
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. 24. december je pre kresťanov v podstate len predvečer prípravy na tento deň, ktorý sa považuje za deň narodenia Ježiša Krista v Betleheme.
Prvý sviatok vianočný by mal byť pokojným dňom, ktorý by mali kresťania tráviť rozjímaním a návštevou vianočnej bohoslužby.
Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. V skutočnosti je dnes pre mnohých príležitosťou tráviť čas v kruhu najbližších a taktiež pokračovaním sviatočného hodovania.
Je to deň pokoja a lásky.
Ako vyzerá Druhý sviatok vianočný
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Má nám pripomínať hodnotu odvahy, viery a lásky.
Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Tradične sa nesie v duchu rodinných návštev, ale aj veľkolepých veselíc, ktoré sú typické najmä na dedinách.
Pravoslávne Vianoce na Slovensku
Väčšina Slovenska slávi Vianoce 24. – 26. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Pravoslávni veriaci však dodržiavajú juliánsky kalendár a Vianoce slávia 7. januára, teda o 13 dní neskôr. Týka sa to najmä niektorých oblastí východného Slovenska.
Pôst a príprava
Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Je to obdobie duchovnej očisty, modlitby a zdržanlivosti od bohatých jedál, najmä mäsa, mliečnych výrobkov a vajec.
Pravoslávny Štedrý deň
Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára. Večera je pôstna, podobná katolíckej štedrej večeri, ale má svoje špecifiká.
Počas večere by podľa tradície nemal nikto vstávať od stola, okrem gazdinej – aby sa rodina nerozdelila.
Modlitba a oblátky
Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine. Podáva sa chlieb alebo oblátky s cesnakom a medom.
Polievky a hlavné jedlá
Typické jedlá:
- sladká pšeničná kaša s medom a orechmi,
- bobáľky s makom a medom,
- kapustnica bez mäsa,
- fazuľová alebo hrachová polievka,
- hubová mačanka,
- slivčanka (polievka zo sliviek).
Ako hlavné jedlo sa podáva ryba, najčastejšie s pirohmi alebo zemiakmi, prípadne so zemiakovým šalátom.
Symboly
K pravoslávnym Vianociam patria:
- slávnostné liturgie,
- pravoslávne koledy,
- ikony,
- svätenie domov,
- sviečky, slama a betlehem.
Najčastejšie otázky o vianočných tradíciách
Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov. Časť nadväzuje na liturgiu (polnočná omša, pôst), časť na poľnohospodársky rok a mágia „pre dobrú úrodu“ (mince pod obrus, chlieb pre statok, reťaz okolo stola).
Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Reťaz omotaná okolo nôh stola symbolizuje jednotu rodiny a želanie, aby držala pokope.
Zdobenie stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi. Z Nemecka a Rakúska sa zvyk postupne rozšíril a koncom 18. storočia sa udomácnil aj na Slovensku.
Pôst je prípravou na sviatok – má duchovný aj praktický rozmer. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti. Štedrovečerný pôst mal vyvrcholiť slávnostnou večerou a často sa spájal aj s vierou, že ten, kto vydrží, uvidí „zlaté prasiatko“.
Podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom. Dnes ide skôr o symbolické pravidlo, ktoré má pripomínať, že Vianoce sú časom dávania, nie zadlžovania sa.
Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv. Má silný komunitný aj duchovný rozmer – stretáva sa celá farnosť.
Áno. Tradície nie sú nemenné. Mnohé rodiny kombinujú regionálne zvyky, zvyky partnerov z rôznych kútov Slovenska a vytvárajú si vlastné rituály – či už ide o konkrétne jedlo, spoločnú hru alebo spôsob rozdávania darčekov.
Mnohé zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa regióny líšia. Rodiny sú dnes často „poskladané“ z rôznych kútov krajiny, preto sa tradície prirodzene miešajú.
Dôležité je uchovať si to, čo nám dáva zmysel, a tradície používať na to, aby boli Vianoce pokojné, zrozumiteľné a osobné – nie stresujúce.
https://www.raiffeisen.sk/sk/o-banke/uzitocne-tipy/vianocne-zvyky-tradicie-slovensku-poznate-ich-vsetky/