Vianočné zvyky a tradície: Aké sú na západe či východe Slovenska?

| 10.12.2024 | 5 minút čítania

Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

Čo je advent a aké sú tradičné spôsoby jeho slávenia

Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Advent štartuje prvou adventnou nedeľou a končí na Štedrý večer 24. decembra. 

Slovo „advent“ pochádza z latinského výrazu „adventus“, čo znamená príchod. 

Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. V kresťanskom ponímaní je advent obdobím najmä duchovnej prípravy, strávenej modlením a pôstom, pre neveriacich je skôr obdobím praktickej prípravy, teda chystaním vianočnej výzdoby či pečením vianočných koláčov.

K adventnému obdobiu patria aj tieto symboly…

Adventný veniec

Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. Ich postupné zapaľovanie v každú nedeľu nám pripomína postupné približovanie sa k Vianociam. 

K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Podľa kresťanskej tradície by mal mať adventný veniec:

• tri fialové sviečky, ktoré symbolizujú mier, nádej a lásku, a 
• jednu ružovú sviečku, ktorá predstavuje radosť. 

Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ako prvá sa zapaľuje fialová sviečka (nádej), ako druhá ďalšia fialová sviečka (mier), ako tretia ružová sviečka (radosť) a ako posledná opäť fialová (láska).

Adventný kalendár

Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Nejde však už o typicky kresťanský symbol. 

Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok. Zvyčajne obsahuje sladkosti, rôzne prekvapenia či malé darčeky a je určený najmä pre deti.

Bez ohľadu na to, či ste veriaci alebo nie, práve advent je vhodným obdobím na to spomaliť a pripraviť sa na sviatky. 

Ako vyzerá Štedrý večer v rôznych častiach Slovenska.

 

Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Slávime ho 24. decembra vo večerných hodinách, kedy rodiny spoločne zasadnú k sviatočnému stolu. 

Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov. Kresťania ho zvyčajne zavŕšia návštevou polnočnej omše. 

Ako vyzerá tradičná vianočná hostina a aké vianočné zvyky sú bežné v rôznych častiach Slovenska?

1. Vianočné zvyky na západnom Slovensku

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Mnohé domácnosti však ešte dodržiavajú čiastočný pôst na Štedrý deň od rána do slávnostnej večere. 

Advent je obdobím zasväteným zdobeniu domácností a pečeniu vianočných koláčikov od výmyslu sveta.

Tými najtradičnejšími sú najmä:

• medovníky,
• linecké pečivo,
• vanilkové rožky,
• medvedie labky či
• vanilkové rožky.

Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Symbolizuje, ako inak, štedrosť a hojnosť.

Oplátky či trubičky

Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom a v mnohých rodinách aj cesnakom. 

Krájanie jabĺčka

Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Ak sa objaví krížik, znamená to chorobu či nešťastie.

Šupina z kapra

Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole. Mnohí si potom šupinu vkladajú aj do peňaženky, aby im priniesla peniaze a bohatý účet. 

Polievka

Ďalší chod tradičnej večere tvorí polievka, najčastejšie kapustnica s hubami a údeným, hubová polievka a v niektorých regiónoch aj šošovicová polievka alebo rybacie halászlé.

Hlavný chod

Hlavný chod pozostáva z ryby, zvyčajne kapra, filé či bielej ryby, a majonézového zemiakového šalátu alebo cibuľovo-zemiakového šalátu.

2. Vianočné zvyky na strednom Slovensku

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. Príkladom je napríklad zvyk dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. 

Tanier navyše

Rovnako tak aj prestieranie jedného taniera navyše – pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je medzi nami.

Vianočné koledy

V mnohých rodinách, najmä vo vidieckych oblastiach, tiež dodnes „chodia po spievaní“, teda chodia po dedine spievať vianočné koledy, za čo ich ľudia odmeňujú peniazmi a pohostením, často aj alkoholom.

Bez topánok

V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. Malo ich to ochrániť pred chorobami.

Nezabúdali na statok

Tam, kde chovali zvieratá, zas zvykli na Štedrý deň obísť statok a nakŕmiť ich chlebom a medom, aby boli rovnako zdravé. 

Reťaz okolo stola

Ďalším starým zvykom bolo zviazať nohy stola reťazou, aby rodina držala vždy pokope.

Medový krížik a oblátky

V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Oblátka s medom nesmie chýbať ani v tejto oblasti Slovenska. 

Kapustnica

Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Niekde je s hubami a klobáskou, niekde s rybou a niekde so smotanou a podávaná so zemiakovou kašou. 

Hlavný chod

Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami. V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv. „slávnostný trojboj“, ktorý pozostáva z klobásy, jaternice a kapusty. 

Dezert

Po jedle sa v mnohých domácnostiach podávajú tradičné opekance s makom.

3. Vianočné zvyky na východnom Slovensku

Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Neznamená to však hladovanie, ale vzdanie sa zábavy, alkoholu, mastných jedál či sladkostí.

Mnohé rodiny dodržiavajú pôst aj na Štedrý deň, a to až do slávnostnej večere. 

Modlitba a tanier navyše

Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Často sa zvykne nechávať tanier navyše pre zosnulého či pocestného, na stole nesmú chýbať orechy a jablká, ktoré symbolizujú zdravie a hojnosť.

Minca pre bohatstvo

Pred večerou sa všetci symbolicky umyjú vo vode, v ktorej je minca, aby mali bohatstvo.

Minca a chlieb sa dávajú aj pod obrus, aby bola zabezpečená hojnosť po celý rok. 

Koledy a vianočné piesne

Mnohí tiež chodia koledovať po susedoch a rodine. 

Oblátky s medom a cesnakom

Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. V niektorých rodinách sa zas zvykne zjesť kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. 

Polievka

Nasleduje opäť kapustnica s hubami a klobáskou alebo kyslá hubová polievka. 

Hlavný chod

Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok. Potom samozrejme nasleduje tradičná ryba so zemiakovým šalátom. 

Niektorí však aj rybu zajedajú pirohmi. 

Dezert

Ako dezert nesmú chýbať makové bobaľky, ktoré sú v podstate synonymom opekancov.

Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú. Mnohé rodiny sú navyše poskladané z rôznych kútov Slovenska, preto sa zvyky miešajú. 

Uchovajme si preto túto pestrosť a uctievajme tie tradície, ktoré nám dávajú zmysel a robia Vianoce magickejšími.

Ako vyzerá Prvý sviatok vianočný

 

Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. 24. december je pre kresťanov v podstate len predvečer prípravy na tento deň, ktorý sa považuje za deň narodenia Ježiša Krista v Betleheme.

Prvý sviatok vianočný by mal byť pokojným dňom, ktorý by mali kresťania tráviť rozjímaním a návštevou vianočnej bohoslužby. 

Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. V skutočnosti je dnes pre mnohých príležitosťou tráviť čas v kruhu najbližších a taktiež pokračovaním sviatočného hodovania. 

Je to deň pokoja a lásky.

Ako vyzerá Druhý sviatok vianočný

Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Má nám pripomínať hodnotu odvahy, viery a lásky. 

Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Tradične sa nesie v duchu rodinných návštev, ale aj veľkolepých veselíc, ktoré sú typické najmä na dedinách.

Pravoslávne Vianoce na Slovensku

Aj keď prevažná väčšina Slovenska má kresťanské Vianoce 24. decembra, pravoslávna menšina slávi svoje Vianoce podľa juliánskeho kalendára až 7. januára, teda o 13 dní neskôr. 

Týka sa to najmä niektorých oblastí východného Slovenska.

Čím sú pravoslávne Vianoce špecifické? 

Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Tradične sa pravoslávne Vianoce začínajú 40-dňovým pôstom, ktorý trvá od 28. novembra do 6. Januára. 

Mal by byť obdobím duchovnej očisty, modlitby a zdržanlivosti od bohatých jedál, najmä z mäsa, mlieka a vajec.

Pravoslávny štedrý deň

Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov. Nájdeme tu však niekoľko odlišností v tradičných jedlách a zvykoch. 

Podľa tradície počas večere nikto okrem gazdinej nemôže vstávať od stola, aby sa rodina nevzdialila.

Motlidba a oblátky

Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Nasleduje jedenie chleba či oblátok s cesnakom a medom. 

Dezert

K typickým jedlám patrí sladká pšeničná kaša s medom a orechami či bobáľky podávané s makom a medom. 

Polievky

Kapustnica sa pripravuje bez mäsa, okrem nej sa varí tiež fazuľová alebo hrachová polievka, hubová mačanka či slivčanka (polievka zo sliviek).

Hlavné jedlo

Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva. Prílohou sú zvyčajne plnené pirohy, zemiaky alebo v modernejšej verzii aj zemiakový šalát.

Neoddeliteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc sú aj:

• slávnostné liturgie, 
• pravoslávne koledy, 
• ikony či 
• svätenie domov. 

K dôležitým symbolom patria sviečky, slama a betlehem, ktorý symbolizuje narodenie Ježiša Krista v maštali.

Poznáte tieto vianočné pranostiky?

Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov. Tu sú niektoré z nich:

Pranostiky na 24. december

• Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.
• Biele Vianoce, zelená Veľká noc.
• Jasné Vianoce, mnoho vína a ovoce.
• Na Adama a Evu môžeš čakať oblevu.
• Keď je na Štedrý deň večer mnoho hviezd, bude veľa zemiakov.
• Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
• Keď je na Štedrý deň veľa hviezdičiek, na budúci rok je veľa kureniec.
• Keď je na Štedrý večer hmla, bude plané počasie.
• Ak je na Štedrý deň východ slnka jasný, urodí sa jarné obilie.
• Ak padá na Štedrý deň sneh, urodí sa veľa vína. 

 

Pranostiky na 25. december

• Na Božie narodenie o blšie prevalenie.
• V nedeľu Božieho narodenia – teplá zima bez omeškania.
• Keď na Boží hod prší, sucho úrodu naruší.
• Keď na Narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné.

 

Pranostiky na 26. december

• Ak chodí Katarína po ľade, chodí sv. Štefan po blate.
• Na svätého Štefana, nesmie byť už barina.
• Keď svätý Štefan blato vyfúkal, bude pekná jar.
• Keď duje vietor na Štefana, bude víno budúceho roku plané.
• Pekná chvíľa na Štefana Kráľa sľubuje radostné oberačky.
• Na svätého Štefana nesmie už byť barina.
• Na svätého Štefana každý sa má za pána.

 

Pozrite si aj tradičné zimné pranostiky na december, január a február.

Naspäť