Vianočné zvyky a tradície na Slovensku. Poznáte ich všetky?

| 12.12.2022 | 5 minút čítania

Najkrajšie obdobie roka je už konečne za dverami. Hoci Vianoce s radosťou slávime na celom Slovensku, nie v každom kúte dodržiavame rovnaké vianočné tradície. O mnohých z nich ste možno doteraz ešte nepočuli.

Našťastie, ani v 21. storočí ešte vianočné tradície nevymreli.

Rodiny po celom Slovensku si tie svoje uchovávajú generáciu po generácii. Samotné zvyky sa však postupne trošku menia, modernizujú a rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sa stierajú. Podoba štedrovečerného stola či adventných zvykov sa už preto nelíši tak ako kedysi.

Pozrime sa, aké tradície môžeme v jednotlivých kútoch Slovenska ešte stále nájsť.

Vianočné zvyky na západnom Slovensku

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Mnohé domácnosti však ešte dodržiavajú čiastočný pôst na Štedrý deň. Advent je obdobím zasväteným zdobeniu domácností a pečeniu vianočných koláčikov od výmyslu sveta.

Tými najznámejšími sú okrem medovníkov najmä:

• linecké pečivo,
• vanilkové rožky,
• medvedie labky či
• šuhajdy.

Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta naplneného bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Symbolizuje, ako inak, štedrosť a hojnosť.

Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oplátkami potretými medom a v mnohých rodinách aj cesnakom. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Ak sa objaví krížik, znamená to chorobu či nešťastie.

Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupinka na stole.

Mnohí si potom šupinu vkladajú aj do peňaženky, aby im priniesla peniažky. Ďalší chod tradičnej večere tvorí polievka, najčastejšie kapustnica s hubami a údeným, hubová polievka či omáčka, v niektorých regiónoch aj šošovicová polievka alebo rybacie halászlé.

Hlavný chod pozostáva z ryby, zvyčajne kapra, filé či bielej ryby, a majonézového zemiakového šalátu alebo cibuľovo-zemiakového šalátu.

 

 

Vianočné zvyky na strednom Slovensku

Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. Príkladom je napríklad zvyk dávať mince pod sviatočný obrus, čo má prinášať bohatstvo. Rovnako tak aj prestieranie jedného taniera navyše – pre náhodného hosťa alebo člena rodiny, ktorý už nie je medzi nami.

V mnohých rodinách tiež dodnes „chodia po spievaní“, teda chodia po dedine spievať vianočné koledy, za čo ich ľudia odmeňujú peniazmi či pohostením, často aj alkoholom.

V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere.

Malo ich to ochrániť pred chorobami.

Tam, kde chovali zvieratá, zas zvykli na Štedrý deň obísť statok a nakŕmiť ich chlebom a medom, aby boli rovnako zdravé. Ďalším starým zvykom bolo zviazať nohy stola reťazou, aby rodina držala pokope.

V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia na čelo medový krížik, aby boli „dobré ako med“. Oplátka s medom nesmie chýbať ani v tejto oblasti Slovenska. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách.

Niekde je s hubami a klobáskou, niekde s rybou a niekde so smotanou a podávaná so zemiakovou kašou. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.

V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv. „slávnostný trojboj“, ktorý pozostáva z klobásy, jaternice a kapusty. Po jedle sa v mnohých domácnostiach podávajú tradičné opekance s makom.

Vianočné zvyky na východnom Slovensku

Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Neznamená to však hladovanie, ale vzdanie sa zábavy, alkoholu, mastných jedál či sladkostí.

Mnohé rodiny dodržiavajú pôst aj na Štedrý deň, a to až do slávnostnej večere. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Často sa zvykne nechávať tanier navyše pre zosnulého či pocestného, na stole nesmú chýbať orechy a jablká, ktoré symbolizujú zdravie a hojnosť.

Pred večerou sa všetci symbolicky umyjú vo vode, v ktorej je minca, aby mali bohatstvo.

Minca a chlieb sa dávajú aj pod obrus, aby bola zabezpečená hojnosť po celý rok. Mnohí tiež chodia koledovať po susedoch a rodine. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oplátku s medom a cesnakom.

V niektorých rodinách sa zas zvykne zjesť kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Nasleduje opäť kapustnica s hubami a klobáskou alebo kyslá hubová polievka. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.

Potom samozrejme nasleduje tradičná ryba so zemiakovým šalátom. Niektorí však aj rybu zajedajú pirohmi. Ako dezert nesmú chýbať makové bobaľky, ktoré sú v podstate synonymom opekancov.

Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú. Uchovajme si preto túto pestrosť a uctievajme tie tradície, ktoré nám dávajú zmysel a robia Vianoce magickejšími.

Naspäť