Kde sa vzali peniaze? Spoznajte ich históriu

| 31.12.2021 | 4 minúty čítania

V dnešnej dobe sme zvyknutí na existenciu peňazí a ani neuvažujeme nad tým, ako by život vyzeral bez nich. Peniaze sú však oveľa mladšie ako ľudstvo. Za ich vývinom stojí fascinujúci a zároveň veľmi logický príbeh. Ako sme sa dostali od kráv cez bankovky až po bitcoiny?

Výmenný obchod

Na začiatku všetkého bol starý dobrý barter. Princíp „kravu za koňa“ fungoval už v pravekých spoločenstvách a funguje, síce v menšej miere, dodnes. Ötzi a ostatní praľudia „platili“ tým najcennejším, čo mali – rôznymi semiačkami, plodinami a domácimi zvieratami.

Medzi rokmi 9000 až 6000 p.n.l. bol mernou jednotkou a platidlom najmä dobytok. Hodnotu mali kravy, ovce, ale aj ťavy. Neskôr v súvislosti s rozvojom poľnohospodárstva sa do bartrového systému pridali plodiny.

Darčeková ekonomika

Všeobecne uznávaná hypotéza hovorí, že peniaze vznikli, aby nahradili a zdokonalili výmenný obchod. Táto teória však nebola nikdy dokázaná, a preto prišiel antropológ David Graeber so zaujímavým názorom.

Podľa Graebera fungovala v prvých agrárnych spoločenstvách takzvaná „darčeková ekonomika“. Aby ľudia prežili, využívali prepracovaný systém pôžičiek – keď mám, tak ti dám, keď budeš mať ty, tak mi to vrátiš.

Prirodzene hľadali nejakú všeobecnú „jednotku dlhu“, ktorá by im umožnila presnejšie určiť, koľko si boli navzájom dlžní. Vtedy sa podľa Graebera prvýkrát objavili peniaze – najprv ako mierka dlhu, až neskôr ako fyzický symbol majetku.

Barter zdokonalili v Mezopotámii

Výmenný systém datujeme približne od roku 6000 p.n.l. v Mezopotámii. Odtiaľ sa tento spôsob ochodovania dostal k Feničanom, ktorí pomocou bartru obchodovali s inými zámorskými civilizáciami. V Babylone vymieňali tovar najmä za zbrane, čaj, koreniny a jedlo. V období Antiky bola vzácna soľ a za prácu ju dostávali aj rímski vojaci.

 

Primitívne „tovarové peniaze” a ich neprimitívny systém

Prvé „peniaze“ mali ešte ďaleko od eurových bankoviek. V rôznych častiach sveta sa za vzácne a hodnotné považovalo niečo iné.

V Číne, Afrike a Indii platili mušľami, v našom regióne údajne plátnom, z čoho pochádza samotné slovo „platiť“. V Mezopotámii sa používal predchodca šekelu, ktorý bol pôvodne mernou jednotkou jačmeňa.

K Mezopotámii sa viaže aj objav drobných vymodelovaných útvarov. Zo začiatku ich vedci považovali za súčasť hry. Neskôr zistili, že kamienky boli platidlom a v bežnom živote predstavovali rôznu hodnotu – ovcu, bochník chleba alebo džbán s medom.

Prvé mince z kovov

Tovarové/primitívne peniaze postupne nahradili drahé kovy, keďže boli odolnejšie, trvácnejšie, navyše sa ľahšie rozdeľovali a prenášali.

V Číne kolovali bronzové kópie predtým používaných mušieľ kauri. Do nich navŕtali dierku a nosili ich ako náhrdelník, ktorý bol de facto prvou peňaženkou. V Indii si vystačili so sploštenými kusmi kovu.

Ľudstvo začalo raziť mince v 7. storočí pred n. l. Uniformné mince sa najskôr rozšírili v starovekom štáte na západe Malej Ázie – v Lýdii a v mestách okolo Egejského mora, na území dnešného Grécka a Turecka, neskôr na juhu Apeninského polostrova. Mali na sebe vyobrazenú hlavu leva a vyrábali sa zo zliatiny zlata a striebra. Mince sa objavili aj v Číne, ale vyrábali ich z bežných kovov. 

 

Prvé papierové peniaze alebo bankovky

Asi nie je prekvapením, že papierové peniaze pochádzajú z Číny, krajiny, ktorá vynašla papier. Nazývali ich lietajúce, pretože ich ľahko odfúkol vietor. Falšovanie sa trestalo smrťou. Papierové bankovky doniesol do Európy Marco Polo, no trvalo nám niekoľko storočí, kým sme si na ne zvykli.

Na konci stredoveku boli produkty z talianskeho polostrova v móde rovnako ako dnes. Víno, tkaniny a šperky mali svojich fanúšikov po celom kontinente. Bolo však nebezpečné prenášať väčšie množstvo hotovosti, a tak talianski a flámski kupci vymysleli systém.

Kupujúci za tovar neplatili peniazmi, ale dali predávajúcemu listinu s prísľubom platby v budúcnosti. Predávajúci si mohol vymeniť listinu za peniaze u ktoréhokoľvek bankára. Ten mu vyplatil požadovanú sumu a zároveň mal právo vymáhať platbu od kupujúceho, ktorý sa zaviazal zaplatiť.

Prečo sa vlastne papierovým peniazom hovorí bankovky?

Stáročia ich totiž mohla vydávať ktorákoľvek banka. Napríklad v Amerike v 19. storočí každá banka vydávala vlastné peniaze. Dva doláre v Connecticute mali vytlačený symbol veľryby a päť dolárovka z New Yorku Santa Clausa. Postupne toto právo komerčné banky stratili v prospech národných/centrálnych bánk.

 

20. storočie – doba najväčších zmien

Okrem dvoch svetových a jednej studenej vojny nám toto storočie prinieslo viacero hlbokých kríz a hyperinflácií, ktoré zasiahli obrovské množstvo ľudí.

Jedným z najväčších míľnikov bolo zrušenie zlatého štandardu. Zaviedli ho Briti ešte v roku 1816, aby dali hodnotu bankovým nótam. V Spojených štátoch krytie zlatom zaviedli v roku 1900, ale za vlády prezidenta Nixona bol zlatý štandard definitívne zrušený. Krytie meny nahradil tzv. petrodolár, naviazaný na obchodovanie s ropou.

20. storočie prinieslo do našich životov kreditné karty. Prvá kreditka bola uvedená na trh v roku 1950. Keď na ne IBM pridala magnetický prúžok s informáciami o účte, rozmachu kariet už nič nestálo v ceste. S príchodom čipov v 90. rokoch bolo ich používanie čoraz bezpečnejšie. Vďaka vývoju informačných technológií sme začali veriť bezhotovostným platbám a svoje úspory sme z vankúšov prehodili na sporiace účty.

Od roku 2009 čelia klasické peniaze novému konkurentovi v podobe bitcoinu. Kryptomenu nevydáva centrálna banka a nepodlieha žiadnej kontrole ani obmedzeniam. Postupne sa k Bitcoinu pridali ďalšie kryptomeny, ktoré sa tešia obľube investorov aj veľkých firiem. Ich vlastníctvo je anonymné a majitelia ich držia v elektronických peňaženkách.

Často kladené otázky o histórii peňazí

Prečo vznikli peniaze?

Peniaze v určitej forme existovali naprieč celou históriou ľudstva. Barter bol nepraktický a fungoval len v prípade, že sa stretli dvaja ľudia, ktorí si mali čo vymeniť. Potrebovali sme univerzálne a ľahko prenosné platidlo, ktoré môžeme vymeniť za čokoľvek. Tak vznikli peniaze. Ich základnou úlohou je uchovávať a reprezentovať hodnotu. Vďaka nim dostali tovary a služby konkrétnu cenu.

Čo sú peniaze?

Na prvý pohľad sú to mince, bankovky alebo šekové knižky. Ale peniaze môžu vyzerať aj inak, záleží od toho, čo spoločnosť akceptuje ako výmenný prostriedok. V dnešnej ekonomike považujeme za peniaze platidlo, ktoré je schválené štátom alebo iným orgánom a môžeme ho použiť na priamu výmenu za iný tovar alebo služby. Hodnota peňazí je postavená na dôležitosti, ktorú im dávajú ľudia.

Kedy vznikli prvé peniaze a kto ich vynašiel?

Prvé mince a papierové peniaze vznikli v Číne. Mince sa objavili skôr okolo roku 1100 p.n.l. ako logické vyústenie bartrového systému. Dovtedy ľudia nosili tovar všade so sebou, čo bolo nepraktické. Časom skutočný tovar vymenili za zmenšené napodobeniny. Okolo roku 1100 p.n.l. systém ešte zjednodušili. Tokeny nahradili kolieskom, ktoré považujeme za prvú mincu.

Aká je história peňazí na Slovensku?

Na území Slovenska sa zo začiatku platilo plátnom. Neskôr drahými kovmi a prvé razené zlaté a strieborné mince priniesli Kelti. Vďaka nim sa na našom území rozšíril peňažný systém a položili základy mincovníctva.

V čase existencie Veľkomoravskej ríše obchodovali kupci na trhoch so železnými hrivnami. V priebehu 11. až 15. storočia sa prestriedali rôzne druhy mincí od denárov, grošov až po toliare. Od roku 1661 sa razili mince v Kremnici na valcovacom stroji. Dovtedy sa razili ručne pomocou razidla a kladiva na kláte.

Prvé bankovky pre územie Slovenska vydala Viedenská mestská banka. Keď sa Habsburská monarchia rozpadla, vzniklo Československo aj s novou menou – československou korunou, ktorá sa delila na 100 halierov. Zo začiatku mala označenie Kč a od roku 1945 Kčs. Keď sa spoločný štát rozpadol, opäť vznikla nová mena – česká a slovenská. Po vstupe do eurozóny slovenskú korunu nahradila spoločná mena euro.

Naspäť