Eurové mince tešia zberateľov. Viete, ktoré sú najvzácnejšie?

| 27.05.2019 | 4 minúty čítania

Keď vytiahnete z vrecka za hrsť drobných, máte takmer celú Európu na dlani. Euromince sa líšia dizajnom v závislosti od krajiny, ktorú reprezentujú. Zberatelia sa nominálnou hodnotou na minciach neriadia. Viete, ktoré euromince majú pre numizmatikov najväčšiu hodnotu?

Pre zberateľov nemá minca len svoju nominálnu hodnotu. Každý rok národné banky eurozóny vydávajú do obehu nové mince, aby nahradili tie, ktoré prestali vyhovovať svojmu účelu z dôvodu poškodenia. Ďalším dôvodom na zaradenie novej mince do obehu je významná výročná udalosť.
Bežne si pri platbe mincami málokto všimne rozdiel medzi mincou z roku 2018 a z roku 2017, ak je jediným rozdielom len rok razenia. Zberatelia v nich však vidia dve úplne odlišné mince, pre ktoré majú vo svojej zbierke vyhradené samostatné miesto.

8 druhov mincí, ktoré denne používame

Na platenie sa v eurozóne okrem papierových bankoviek používajú aj euromince. Presnejšie eurá a centy. Euromincí je v súčasnosti v obehu osem druhov: 2-eurová a 1-eurová minca, aj 50-centová, 20-centová, 10-centová, 5-centová, 2-centová a 1-centová minca.
Rozlíšite ich nielen podľa veľkosti, ale najmä farby. Striebornú farbu majú 2- a 1-eurové mince, 50-, 20- a 10-centové mince sú zafarbené dozlatista, 5-, 2-, a 1-centové mince sú medenej farby. Okrem farieb sa líšia aj hrúbkou a veľkosťou, čím sú ľahšie rozlíšiteľné aj pre ľudí, ktorí majú problémy so zrakom.

Kto určuje, ako bude vyzerať razba mince?

Počet druhov mincí, ktoré môže mať členský štát eurozóny, je presne stanovený. Ktorákoľvek krajina môže mať maximálne osem mincí v presne stanovenej hodnote. Každá minca má rubovú a lícovú stranu, pričom rubová strana je rovnaká pre všetky štáty a lícovú zdobí vlastný motív daného štátu.
Spoločnú rubovú stranu navrhol Belgičan Luc Luycx. Jeho návrh vyhral spomedzi mnohých ďalších v rámci dizajnérskej súťaže, ktorá prebiehala v Európskej únii v roku 1996.

Čo ovplyvňuje hodnotu mince pre zberateľov?

Vo všeobecnosti sa v obehu nachádzajú tri rôzne druhy euromincí.
V prvom rade sú to klasické obehové mince. To sú tie, ktoré si razia jednotlivé štáty. Vzácne sú najmä mince z menších štátov, ako Vatikán či Andorra. Takéto štáty pochopiteľne razia málo mincí, preto sú také vzácne. Na druhej strane sú vzácnymi obehovými mincami centy z bohatých krajín, ako Monako či Fínsko, ktoré sa takmer nepoužívajú. Prípadne ich razia tiež veľmi málo.
Ďalším druhom sú také, ktoré sa vydávajú pri špeciálnych príležitostiach. Jednotlivé krajiny eurozóny môžu od roku 2012 vydávať dve pamätné mince ročne. Pamätné mince sa vydávajú len v nominálnej hodnote dve eurá. Takéto mince sa dajú kúpiť, prípadne sa využívajú bežne v obehu.
Poslednou skupinou sú mince s chybnou razbou. Aj takto obyčajne vznikajú výnimočné kúsky – ľudskou chybou.
Známe sú vzácne talianske jednocentové mince, ktoré boli vyrazené na dvojcentové. Takto sa veža Mole Antonelliana z Turína, ktorá sa bežne nachádza na dvojcentovej minci, dostala na jednocentovú. Hodnota takejto centovej mince môže byť až 6 000 €.

Známe pamätné 2-eurové mince

Významnú zberateľskú hodnotu majú aj štyri doteraz vydané celoeurópske pamätné euromince. Ide o 2-eurovú mincu k 50. výročiu Rímskych zmlúv, mincu k 10. výročiu Hospodárskej a menovej únie, mincu k 10. výročiu vydania euromincí a eurobankoviek a mincu k 30. výročiu vzniku vlajky Európskej únie.
Poslednou pamätnou mincou, ktorá bola vyrazená na Slovensku, je pamätná 2-eurová minca k 100. výročiu úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Bola vydaná v dvoch prevedeniach. Prvým bola strieborná zberateľská minca v nominálnej hodnote 10 € a druhým pamätná minca v hodnote 2 €.
Z pohľadu Slovenska je ešte zaujímavá pamätná minca k najväčšiemu rozšíreniu Európskej únie v roku 2004, kedy sme pristúpili aj my. Jediný štát, ktorý vydal pamätnú mincu pri tejto príležitosti bolo Fínsko. Vyrazených je takmer jeden milión kusov a ich dnešná zberateľská hodnota je približne 80 €.

Viete, kde sa razia slovenské euromince?

Slovenská republika má vlastnú mincovňu v malebnej Kremnici. Mincovňu však nemá automaticky každá krajina. Najčastejšie chýba v krajinách s malou rozlohou, ako sú napríklad Luxembursko či Malta. No aj väčšie krajiny, ako Slovinsko, Litva a Lotyšsko sa musia zaobísť bez vlastnej mincovne.
Vzácne budú aj bankovky
Významná zmena zasiahla v roku 2019 aj eurobankovky. Takmer všetky centrálne banky prestali tlačiť k januáru 2019 500-eurovú bankovku. Posledné kusy vytlačila Rakúska národná banka a Nemecká spolková banka 26. apríla 2019. Ak nejakú doma máte, odložte si ju, časom môže byť vzácnosťou.
Teraz vám neostáva nič iné, ako si vysypať všetky peňaženky a prezrieť pokladničky, či náhodou nemáte aj vy doma nejaký vzácny exemplár.

 

Naspäť