Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku

| 20.03.2023 | 4 minúty čítania

Tradičná oslava jari, alebo tiež najväčší kresťanský sviatok, ktorým si pripomíname umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Reč je o Veľkej noci, ktorá je tu už čo nevidieť. Pozrime sa spoločne, prečo ju vlastne slávime, a pripomeňme si najznámejšie veľkonočné symboly a tradície.

Oproti iným sviatkom je Veľká noc špecifická tým, že každoročne pripadá na iný dátum. Niekedy je to v marci, inokedy v apríli. Prečo je to tak?

Podľa cirkvi totiž Veľkonočnú nedeľu slávime prvú nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti, ktorá je podľa gregoriánskeho kalendára 21. marca. Historicky a časovo sa veľkonočné sviatky prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari.

V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc nazýva Pascha a je rovnako oslavou vzkriesenia Ježiša. Rovnaký názov Pascha nesie aj tradičný koláč (podobný našej vianočke či mazancu), ktorý sa počas týchto sviatkov podáva.

Židia zas v tomto období oslavujú svoj pútnický sviatok zvaný Pesach a pripomínajú si ním oslobodenie Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.

Veľká noc v roku 2023

V roku 2023 budeme veľkonočné sviatky oslavovať od piatka 7. apríla do pondelka 10. apríla. Najdôležitejšie dni teda pripadnú na tieto dátumy:

• 6. apríl – Zelený štvrtok
• 7. apríl – Veľký piatok
• 8. apríl – Biela sobota
• 9. apríl – Veľkonočná nedeľa
• 10. apríl – Veľkonočný pondelok 

Symboly Veľkej noci

Veľká noc sa typicky spája s mnohými symbolmi, ktoré majú buď náboženskú alebo jarnú symboliku. Najčastejšie sú to:

Baránok

Symbol typický nielen v kresťanskej, ale aj predkresťanskej a židovskej kultúre. V kresťanstve symbolizuje obetovanie Ježiša Krista za spásu sveta, v judaizme zas predstavuje izraelský ľud ako Božie stádo a Boha ako jeho pastiera.

Baránok je tiež symbolom nevinnosti a nového života, pretože na jar sa rodia mláďatá. Dnes si túto symboliku najčastejšie pripomíname v podobe sladkého pečeného barančeka na stole.

Kríž

Najdôležitejší kresťanský symbol, ktorý nám pripomína ten najkrutejší trest – ukrižovanie Ježiša Krista. Je tiež symbolom pre večnosť.

Kríž však nachádzame aj v iných náboženstvách a kultúrach, a to v rôznych podobách, napríklad v tvare písmena T, v tvare písmena X či ako rovnoramenný kríž.

Oheň

Symbolika ohňa sa vo všeobecnosti spája s oslavou víťazstva nad zimou a smrťou, ako aj s  príchodom svetla po období temnoty. Zapaľovanie veľkonočného ohňa má preto v súvislosti s Ježišovým zmŕtvychvstaním, teda víťazstvom nad smrťou, tradíciu aj v kresťanstve.

Zapálením sviečky zvanej paškál sa začína bohoslužba po zotmení na Bielu sobotu. Od tejto sviečky sa potom odpaľujú sviečky veriacich, až sa celý kostol rozžiari.

Vajíčko

Zrejme neprekvapí, že veľkonočné vajíčko symbolizuje zárodok nového života, plodnosť, ale tiež úrodu a vzkriesenie. V kresťanskej kultúre je tiež vajce symbolom zatvoreného hrobu, z ktorého Ježiš vstal z mŕtvych.

Tradícia zdobenia vajíčok údajne siaha až do starovekého Egypta či Perzie.

Uchytila sa aj v slovenskej ľudovej kultúre, kedy sa vajíčka (tzv. kraslice) maľovali a darovali šibačom. Zdobili sa ako uvarené, tak aj vyfúknuté, a to rôznymi metódami – rastlinnými odvarmi, voskom, slamou či vyškrabovaním.

Ďalším dôvodom pre ich konzumáciu bolo, že počas pôstu bolo ich jedenie zakázané.

Zajac

Symbol zajačika má pôvod až v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari, alebo s oslavou pohanskej bohyne plodnosti Eostre. Tá podľa legendy premenila zmrznutého vtáčika na zajaca, ktorý potom každý rok na znak vďaky znášal vajíčka.

Z jej mena je odvodený aj anglický názov pre Veľkú noc, Easter.

Všeobecne je zajac symbolom šťastia, pominuteľnosti či kolobehu života. V niektorých krajinách je tiež tradíciou, že Veľkonočný zajac nosí deťom sladkosti.

Korbáč

Typicky slovenský symbol Veľkej noci, ktorý sa vyrába zapletaním vŕbových prútov. Muži-šibači ním potom plieskajú dievčatá, aby boli pekné, mladé a zdravé. Práve mladé a svieže prúty im majú tieto svoje vlastnosti odovzdať.

Odmenou sú im za to stužky, ale aj pohostenie či peniaze.

Táto tradícia vyvoláva u nás aj vo svete istú kontroverziu. Tradícia šibania korbáčmi však siaha až do 14. storočia, kedy muži ženy plieskali a opilcov polievali vodou, aby sa prebrali.

 

Veľkonočné zvyky a tradície na Slovensku

Na Slovensku ešte stále mnohí slávia Veľkú noc v kresťanskom duchu. Pripomeňme si, čo jednotlivé dni znamenajú a aké zvyky sa k nim viažu.

Pôstne obdobie

Veľkej noci predchádza pôstne obdobie, ktoré sa začína po fašiangoch Popolcovou stredou a malo by trvať 40 dní. Kedysi sa pôst naozaj dodržiaval, no neznamenalo to, že ľudia hladovali.

Dobrovoľne sa však vzdávali mäsa, mlieka a vajíčok.

Naopak sa jedli pokrmy z obilnín, strukovín či zeleniny – prevažne kaše, polievky, omáčky a múčne jedlá. Nesmeli sa tiež konať žiadne zábavy či svadby. Dnes už sa tento zvyk dodržiava skôr symbolicky. 

Kvetná nedeľa

Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, alebo tiež Palmovou nedeľou, kedy ľudia zvykli v kostoloch posväcovať vŕbové prútiky. Tie neskôr slúžili buď na ochranu domu či mali zasadením do zeme pomôcť k lepšej úrode.

Dodnes sa v mnohých kostoloch posväcujú vetvičky bahniatok, ktoré symbolizujú príchod Ježiša do Jeruzalema. Domácnosti sa zdobia veľkonočnými dekoráciami a kraslicami.

Zelený štvrtok

V tento deň sa u nás postí najviac ľudí. Zelený štvrtok je totiž typický konzumáciou zelených jedál, najmä zo špenátu, ale kedysi aj žihľavy a šťaveľa. Nemalo by sa konzumovať mäso.

Tento deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom a na znak smútku v kostoloch nebijú zvony. 

Veľký piatok

Deň, kedy si Kresťania pripomínajú Ježišovo ukrižovanie, preto ide o smútočný deň. Neslúži sa vtedy omša a kostoly stále nebijú. Kedysi ľudia na Veľký piatok spájali s očistou domu alebo zvierat, aby boli zdravé a silné.

Biela sobota

Aj Biela sobota sa nesie v smútočnom duchu, pretože Ježiš je v tento deň po smrti. Až do večera preto zvony nezvonia. Po zotmení sa zapaľuje posvätný veľkonočný oheň a od neho sviečka zvaná paškál.

Veľkonočná nedeľa

Vyvrcholením Veľkej noci je pre kresťanov Veľkonočná nedeľa, kedy sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V domácnostiach sa začínajú tradičné oslavy a hodovanie. Kedysi sa v tento deň obradne jedlo prvé vajíčko po pôstnom období, tancovalo sa a spievalo.

Veľkonočný pondelok

Posledný deň Veľkej noci, ktorý je však stredobodom všetkých osláv. Spája sa najmä s tradičnou šibačkou a oblievačkou, návštevou rodinných príslušníkov a nekonečným hodovaním.

Tradície šibania a oblievania sa zachovávajú najmä na dedinách. Voda a vŕbové prútie mali ženám priniesť zdravie a krásu, hoci dnes je už tento zvyk mnohými kritizovaný.

Hlavným bodom programu sú najmä typické veľkonočné pokrmy. Na sviatočnom stole väčšiny slovenských domácností nesmie chýbať napríklad:

• tradičná plnka,
• údené mäso,
• zemiakový šalát,
• pečený baranček,
• kysnuté mazance alebo judáše
•  či vaječná hrudka.

Každý región aj každá rodina má však svoje vlastné špecifické jedlá, na ktoré nedá dopustiť.

Ak vás zaujali veľkonočné tradície, prečítajte si aj náš článok o vianočných zvykoch.

Naspäť