Postrach menom inflácia: Jej význam, dôsledky a vývoj na Slovensku

| 10.04.2022 | 4 minúty čítania

V poslednom období zo všetkých strán počúvame správy o rastúcej inflácii na Slovensku. Ak vám stále nie je jasné, čo tento pojem znamená a ako to ovplyvní váš život, prečítajte si náš článok, v ktorom vám všetko vysvetlíme.

Situácia na trhu výrazne ovplyvňuje životný komfort nás všetkých. Vplýva totiž na výšku cien tovarov či služieb a na kúpyschopnosť, teda na to, čo si za naše zarobené peniaze môžeme dovoliť. To všetko ovplyvňuje najmä stav zvaný inflácia alebo deflácia. Poďme si povedať, čo tieto dva pojmy znamenajú.

Čo je inflácia?

V trhovej ekonomike znamená inflácia všeobecný rast spotrebiteľských cien tovarov a služieb. Znamená to, že za 1 euro si vďaka inflácii kúpite menej tovarov a služieb ako predtým. Zároveň sa vplyvom inflácie znižuje hodnota meny v čase. Inflácia je tiež nepriateľom všetkých sporiteľov, pretože znižuje reálnu hodnotu ich úspor.

Pred infláciou ich môže ochrániť len dlhodobý výnos, ktorý je vyšší ako hodnota inflácie. Naopak dlžníci, ktorí si napríklad zobrali úver v banke, môžu z inflácie vyťažiť.

Čo je deflácia?

Deflácia je opakom inflácie, konkrétne označuje zápornú infláciu, ktorá klesne pod hodnotu 0 %. Pri tomto ekonomickom jave dochádza k celkovému poklesu spotrebiteľských cien tovarov a služieb. Znamená to, že za 1 euro si toho môžeme kúpiť viac ako predtým.

Deflácia je nepriateľom všetkých dlžníkov, pretože pri nej narastá dlh z požičaných peňazí. Naopak sporiteľom môže prilepšiť, pretože hodnota ich nasporených financií stúpa.

Ako sa meria inflácia?

Pri určovaní miery inflácie sa porovnávajú ceny rôznych produktov podľa tzv. spotrebného koša, ktorý reprezentuje priemerný ročný nákup a potreby občana. Obsahuje pritom predmety bežnej spotreby (napr. chlieb či pohonné hmoty), dlhodobej spotreby (napr. zimná bunda či počítač) a služby (napr. bývanie či kaderník). Keď ceny týchto tovarov medziročne porovnáme, dostaneme ročnú mieru inflácie.

V eurozóne sa na meranie inflácie používa HICP – Harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ktorý umožňuje porovnávanie naprieč krajinami Európskej únie. Výpočet vždy uskutočňuje štatistický úrad konkrétnej krajiny a porovnanie krajín či celkový výpočet za EÚ uskutočňuje Eurostat.

Treba tiež spomenúť, že určitá miera inflácie je pre ekonomiku zdravá. Je dokonca zdravšia ako deflácia, ktorá napríklad znižuje zamestnanosť a motiváciu podnikov vyrábať. Aj preto sa Európska centrálna banka snaží o dlhodobé udržiavanie inflácie na úrovni približne 2 %. Ak je však inflácia rapídne vyššia ako táto hodnota a nebodaj dosiahne dvojciferné až trojciferné čísla, hrozí ekonomická kríza.

Aktuálna situácia na Slovensku

 Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najmä v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukajine sa čoraz viac spomína prudko rastúca inflácia. Naozaj je situácia taká zlá? Podľa posledných informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla v apríli hodnota inflácie 11,8 %, čo je pomerne vysoká hodnota. Medziročná inflácia je tak aktuálne najvyššia od júna roku 2000. Len v apríli dosiahol medzimesačný rast cien 1,5 % a v ďalších mesiacoch môžeme očakávať opätovný rast.

Už v praxi môžeme vidieť, ako narastajú spotrebiteľské ceny, a to najmä za esenciálne potreby, akými sú potraviny, pohonné hmoty či energie. Inflácia naozaj spôsobuje, že Slováci začínajú mať hlbšie do vrecka a môžu si toho zo svojho platu dovoliť oveľa menej ako vlani. Situácia sa najviac dotýka najmä ľudí s nízkymi príjmami.

V nasledujúcej tabuľke môžete vidieť podiel výdavkov priemernej domácnosti. Najsilnejšie sa inflácia prejavuje v najviac zastúpených položkách (červená a oranžová farba), ktorými sú už spomenuté potraviny a bývanie, energie a palivá. Viac informácií si môžete prečítať v správe ŠÚSR.

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky 

Naspäť