Syndróm vyhorenia: Príznaky a tipy ako ho prekonať

| 20.10.2021 | 5 minút čítania

S pojmom vyhorenie sa v 21. storočí stretávame čoraz častejšie. Vysoké nároky spoločnosti na jednotlivca sa neustále zvyšujú, čo sa môže časom prejaviť akútnou či chronickou formou vyhorenia. Ako sa teda tento stav prejavuje, koho postihuje a čo robiť, keď sa objaví?

Čo je to vyhorenie?

Mnohí si vyhorenie často chybne zamieňajú so stresom, ktorý je však len jednou z príčin vyhorenia. Čo je teda syndróm vyhorenia? Herbert Freudenberger ho v roku 1980 definoval ako “stav únavy a frustrácie navodený úplným oddaním sa veci, spôsobu života či vzťahu, ktorý však nesplnil svoje očakávania.“

Táto definíca prekvapivo dobre odpovedá znakom vyhorenia dodnes, napriek tomu, že spoločnosť sa mení a jej nároky na jednotlivca neustále rastú. Vyhorenie vzniká ako reakcia na dlhodobú stresovú – psychickú, fyzickú aj emočnú záťaž a úzko sa spája najmä s pracovným prostredím. Nie je náhoda, že práve v práci trávime väčšinu z bdelej časti nášho dňa.

Komu hrozí?

Napriek tomu, že syndróm vyhorenia môže postihnúť takmer kohokoľvek, najčastejšie sa objavuje v určitých konkrétnych pracovných odvetviach. Zvyčajne ide o profesie, ktoré sa vyznačujú vysokým nasadením, prácou s ľuďmi, časovým stresom aj neadekvátnym platom. Ak človek dlhodobo pracuje v závratnom tempe, ale necíti zadosťučinenie a nemá si kedy psychicky a fyzicky oddýchnuť, vyhorenie je len otázkou času.

Ktoré profesie sú teda najviac ohrozené?

Nie sú to len typicky kancelárske povolania a manažérske pozície, o ktorých možno počúvame najčastejšie. Vyhorenie vo veľkom postihuje aj lekárov, zdravotné sestry, psychológov, učiteľov, dispečerov či úradníkov. Sú to profesie, ktoré pracujú prevažne s ľuďmi a robia často psychicky náročnú alebo monotónnu prácu. Na ich motivácii im nepridáva nízke finančné ohodnotenie.

Aké sú príznaky vyhorenia

Ak na sebe alebo vašich blízkych zbadáte niektoré z týchto príznakov, zbystrite pozornosť. Je veľká pravdepodobnosť, že ide o syndróm vyhorenia, alebo sa k nemu schyľuje a dá sa predísť úplnému vyhoreniu.

Aké prejavy si teda treba všímať?

• Strata energie – človek sa zrazu cíti vyčerpane aj pri jednoduchých činnostiach, často je unavený a má problémy so spánkom.
• Strata nadšenia – človeka už nebaví práca ani záľuby, cíti nechuť k väčšine aktivít, myslí negatívne, je letargický či agresívny.
• Strata sebavedomia – človek nie je motivovaný do práce, neverí si, cíti sa byť neschopný vykonávať svoju prácu, má strach a stres.

K týmto prvotným príznakom sa môže pridružiť aj nechuť do jedla, nespavosť, nervozita, podráždenosť. Časom môžu prerásť aj do vážnejších zdravotných problémov, napríklad depresie či tetánie (tetanický syndróm je nazývaný aj chorobou vystresovaných, spôsobuje ho viacero faktorov a jedným z nich je nedostatok magnézia v tele).

Čo pomôže?

Tak ako takmer všade, aj tu platí, že najviac pomôže prevencia. Dôležité je o vyhorení rozprávať a nezľahčovať ho. Spoločnosť, firmy aj jednotlivci by mali dbať nato, aby sa vytvárali vhodné pracovné aj životné podmienky, ktoré predchádzajú vyhoreniu.

Okrem toho by mal jednotlivec:

• dbať na rovnováhu medzi prácou a osobným životom,
• myslieť na regeneráciu tela aj mysle,
• zdravo a vyvážene sa stravovať,
• sledovať prísun minerálov a vitamínov,
• dbať na dostatok kvalitného spánku a oddychu.

Zamestnávatelia by sa zas mali snažiť:

• klásť na zamestnancov adekvátne požiadavky a nepreťažovať ich,
• motivovať ich aj inak ako finančnými prostriedkami,
• monitorovať spokojnosť zamestnancov
• dať im priestor na realizáciu a naplnenie ich cieľov.

Ako prekonať syndróm vyhorenia?

Ak už so syndrómom vyhorenia bojujete alebo ste ho zaznamenali u blízkeho, máme pre vás niekoľko rád, ako sa s ním vysporiadať:

• Nebojte sa o tom hovoriť – rozprávajte sa o tom s priateľmi, zverte sa blízkemu kolegovi, HR pracovníkovi či nadriadenému. Nehanbite sa vyhľadať pomoc odborníka, napr. psychológa. Vaše zdravie je dôležitejšie ako vaša hrdosť.
• Prehodnoťte priority – či už vám k vyhoreniu dopomohol prehnaný workoholizmus alebo náročné požiadavky zamestnávateľa, mali by ste prehodnotiť svoju prácu. Stojí vám za to, aby ste obetovali vlastné zdravie? Je niečo, čo môžete zmeniť/zlepšiť?
• Zoberte si voľno – neodkladajte už dovolenku kvôli horiacim termínom. Vaše zdravie naozaj nepočká. Vyčistite si hlavu a dajte jej priestor na reset. Neexistuje nikto, komu by oddych neprospel. Aj preto je vo svete čoraz populárnejší tzv. sabbatical – dlhodobý oddych od práce, ktorý má rôzne formy, napríklad retreat pobyt v zahraničí alebo platené voľno od zamestnávateľa.
• Bojujte proti stresu – zistite, čo vám prináša toľký stres a eliminujte to alebo sa s tým naučte vysporiadať. Skúste dychové a meditačné cvičenia, cvičte jogu, choďte sa poprechádzať do prírody alebo si zabehať.
• Začnite zdravšie žiť – váš životný štýl a fyzická kondícia priamo ovplyvňujú vašu odolnosť voči stresu a napätiu. Dbajte preto na dostatok spánku, zdravej a vyváženej stravy, tekutín a pohybu.
• Nájdite si novú záľubu – obohaťte svoj život o činnosti, ktoré vám budú robiť radosť. Vyskúšajte nový šport, remeslo, kreatívnu činnosť, kúpte si novú knihu alebo sa prihláste na jazykový kurz. Skúste čokoľvek, čo ste už dlho odkladali.

Najhlavnejšie je uvedomiť si problém a začať niečo robiť. Nečinnosťou a stagnáciou zmenu k lepšiemu nedosiahnete. V mnohých prípadoch stačí pár dní oddychu, získanie nadhľadu a nové zdravšie návyky na to, aby ste sa vrátili k pôvodnej práci opäť s chuťou. Niekedy však prehodnotenie priorít vyústi do zmeny zamestnania, čo je úplne bežné. Človek sa mení a nie je dôvod zostávať zaseknutý v nefunkčnom režime. Život je predsa neustála zmena. :)

Naspäť